&&&Pri&šlo to tak nečakane ako len mohlo - keďže m&ám doma psa aj fenu vedela som že dni kedy sa fenka začne h&árať bud&ú pre n&ás dosť ťažk&é. Skutočnosť v&šak ďaleko predčila moje očak&ávania. &&& & & &&&N&á&š pes c&ítil že h&áranie sa bl&íži už dva t&ýždne predt&ým než sa niečo e&šte len začalo diať. Samozrejme ja ako zodpovedn&ý majiteľ som fenke robila denne ster či už krv&áca alebo nie.... č&ítala som roznu literat&úru, radila sa s chovateľmi a taaaak... Dva t&ýždne pred začiatkom h&árania som teda bola už v pohotovosti. To v&šak nebolo e&šte ani zďaleka nič oproti tomu čo pri&šlo asi 12 deň od skutočn&ého počiatku h&árania. N&á&š pes chud&ák tot&álne &"osprostel&" a keby len on ale aj susedov a n&áv&števn&ík yokr&š&ír ktor&ého priniesla v tento najnevhodnej&š&í čas neter na n&áv&števu. Vy&šlo to pr&áve na mesiac l&ásky m&áj kedy toto psie &"bl&áznenie&" u n&ás začalo... &&& & & &&&Nič in&é mi neost&ávalo len e&šte zvač&šiť moju pozornosť a zabezpečiť aby sa n&á&š &"Romeo&" a &"J&úlia&" nestretli... Začal tvrd&ý teror : jeden vovn&útri - druh&ý vonku; keď sa vymieňali prepracovala som si zložit&ý syst&ém vyp&ú&šťania aby sa ani n&áhodou na&ši _milenci_ niekde na chodbe nestretli. Bolo to fakt n&áročn&é obdobie pre psy a vlastne aj pre mňa. Keď nepoč&ítam rozbit&é plexisklo na voli&ére /ktor&é n&á&š Romeo jednoducho nezniesol pretože tiež br&ánilo tomu aby sa dostal k svojej &"l&áske&"/ zvač&šen&ý n&ápor na moje myslenie; p&ár pripomienok susedov k už asi trojdňov&ému s&ústavn&ému zav&ýjaniu a kňučaniu n&á&šho daga sme to nakoniec sn&áď celkom &úspe&šne zvl&ádli... Ako poznamenala jedna moja zn&áma ak chcete pred&ísť demencii v starobe cibrite si mozoček - ja som si ho za toto obdobie teda cibrila dostatočne, tak d&úfam že ma tento probl&ém ob&íde..& &&& & & & & && & |